V kúpeľnom meste Piešťany je súlad s prírodou historicky podmienený výhodnou polohou na Váhu a neďalekou Sĺňavou, ale i snahou vyhovieť kúpeľným hosťom. Okresná metropola má zhruba od roku 2005 spracovaný komplexný plán starostlivosti o dreviny a parkový poriadok, keďže práve na kúpeľnom ostrove sa nachádza aj veľký mestský park. Mestom prechádza hlavná železničná trať, spájajúca Bratislavu s Košicami a je aj zastávkou rýchlikov. Dostupná je vnútromestská aj prímestská autobusová doprava a veľkú podporu dostáva aj cyklodoprava. Naopak, individuálna doprava je čiastočne obmedzená (napríklad na kúpeľnom ostrove a v centre). Potenciálnym zdrojom plynných aj hlukových emisií je neďaleké letisko, ktoré je prevádzkované Trnavským samosprávnym krajom. Jeho aktivita je však aktuálne iba mierna a obsluhuje najmä charterové lety a v prevádzke je aj GAT.
Piešťany sa v roku 2022 umiestnili na treťom mieste v súťaži KlimaOBEC. Pre kúpeľné mesto to bolo ocenenie za vynikajúci prístup ku klíme a energetike. Aj tento úspech je pre radnicu povzbudením, aby neustávala s prípravou nových projektov, ktoré povedú k zlepšeniu životného prostredia v meste a jeho okolí a zvlášť k zlepšeniu ovzdušia.
„V súčasnosti sa zameriavame na realizačné projekty v oblasti klímy s vplyvom na ovzdušie, ako je energetická efektívnosť verejných budov, cyklodoprava v meste alebo zazelenanie verejných priestranstiev,“ vysvetľuje investičné zámery Martina Repíková, vedúca Odboru stratégie a rozvoja mesta.
To sú aj hlavné pozitívne hodnotené oblasti – systematický prístup k energetickému plánovaniu, efektívne znižovanie spotreby energie v budovách a verejnom osvetlení a rozvoj nemotorovej dopravy.
Nielen do práce na bicykli
Práve dôraz na ekologické formy dopravy je jednou z najviditeľnejších aktivít – mesto podporuje cyklistiku nielen investíciami do infraštruktúry, ale i povzbudzovaním ľudí, aby vyskúšali bicykle. Piešťany sa tak tento rok opäť zapojili do celoslovenskej súťaže Do práce na bicykli. Obyvatelia počas nej presadli z áut na dve kolesá, aby zistili, že tento spôsob pohybu po meste prináša mnohé výhody. Počas jedného mesiaca Piešťanci najazdili viac ako 20-tisíc kilometrov a ušetrili emisie, zodpovedajúce takmer 5500 kilogramom CO2.
Mesto sa, v rámci podpory zdravých dopravných návykov už od mladosti, tento rok zameralo na školy. S pomocou dotácie od Ministerstva dopravy a výstavby SR vybuduje v areáloch piatich piešťanských škôl 118 kusov cyklostojanov, čím vytvorí 236 parkovacích miest pre bicykle. Učitelia i školáci si tak budú môcť na cestu do školy zvoliť ekologický dopravný prostriedok bez obáv, že by ho počas vyučovania nemali kam odložiť.
Piešťany tento rok plánujú ešte dokončiť projektovú dokumentáciu k cyklochodníku neďaleko športového areálu či pri potoku Dubová a k cyklotrasám, ktoré prepoja mestskú časť Kocurice so Zelenou cestou a Piešťany s Ratnovcami. Mesto plánuje dokončiť aj koncepciu statickej dopravy.
„Pre zmenu dopravných návykov je kľúčová motivácia,“ odporúča mestu expert Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer. „Tá môže mať formu rôznych benefitových programov, postavených napríklad na mapovej aplikácii. Obyvatelia v nej môžu sledovať napríklad prínosy z environmentálneho či spoločenského hľadiska, zbierať pozitívne body a meniť ich trebárs za iné služby mesta,“ hovorí.
Získané anonymizované dáta môže potom mesto raz ročne populárnou formou interpretovať a snažiť sa tak pozitívne ovplyvniť aj ostatných obyvateľov. „Aplikáciu možno následne samozrejme rozšíriť aj do ďalších oblastí, napríklad do odpadového hospodárstva, či využívania energií a iných zdrojov,“ hovorí odborník.
Zeleň má prioritu
Okresné mesto na Váhu prijíma aj aktívne opatrenia na boj proti klimatickým zmenám. Na viacerých miestach pribudla nová zeleň, do verejného priestoru mesto vysadilo takmer 200 nových stromov. Na projekt Piešťany získali časť prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vo výške takmer 70-tisíc eur.
Do budúcnosti Piešťany plánujú aj využitie inteligentných riešení, ktoré umožnia prijímať ešte cielenejšie a účinnejšie opatrenia na zvyšovanie kvality ovzdušia.
Na to však treba relevantné dáta. „Odporúčal by som vybudovanie dátového portálu, kde by sa dali dohľadať v potrebnej granularite a následne interpretovať uchopiteľným a zábavným spôsobom. Riešením by boli aj pravidelné reporty, v ktorých by sa dali využiť údaje aj z vyššie navrhnutej aplikácie,“ zamýšľa sa expert Smart Cities Klubu.
O získané dáta by sa mesto mohlo podeliť, aby ich bolo možné využiť naplno. „Radnica by napríklad mohla spolupracovať so SHMÚ, aby sa dali využiť nad rámec regiónu a aby z verejných peňazí mal úžitok čo najvyšší počet ľudí. Piešťany by sa mohli dohodnúť aj s inými mestami a vyberať riešenie spoločne, čo by bolo pre všetkých výhodnejšie,“ dodáva odborník.
Práve nad posilnením zberu dát a ich zverejňovaním Piešťany v najbližšom období uvažujú.
„V budúcnosti by sme v závislosti od priorít a dostupnosti financií radi zaviedli monitoring kvality ovzdušia v exponovaných lokalitách mesta,“ hovorí vedúca odboru. „Tieto dáta by sme v rámci smart platformy chceli zdieľať s verejnosťou s cieľom jednak zvýšiť informovanosť a jednak získať podkladové dáta na ďalšie analýzy a rozhodovanie,“ dodáva.
Za túto snahu Piešťany oceňuje aj vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ, RNDr. Martin Kremler, PhD. „Senzory, dostupné na trhu, však merajú kvalitu ovzdušia s rôznou neistotou. Odporúčal by som preto mestu následne vykonať porovnávacie merania s referenčnými prístrojmi SHMÚ,“ upozorňuje expert.
Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
