Lacné vlakové lístky nepomôžu Nemecku znížiť emisie z dopravy

Mesačný lístok na verejnú dopravu za 49 eur mal ľudí motivovať, aby presadli z áut do autobusov a vlakov, čo malo Nemecku pomôcť znížiť emisie z dopravy. Tých produkuje až 15-krát viac, než si stanovilo, za čo mu hrozia miliardové pokuty.  

Nemeckému dopravnému sektoru sa nedarí splniť svoje emisné ciele. Vláda preto v júni predstavila súbor opatrení, ktoré by mali pomôcť krajine dosiahnuť zníženie celkových emisií do roku 2030 o 65 percent oproti roku 1990.

Jedným z kľúčových opatrení, ktoré predstavil minister dopravy Volker Wissing (FDP/Renew Europe), je lacný lístok, takzvaný Deutschlandticket, ktorý je možné získať už od mája. Ide o univerzálny cestovný lístok za 49 eur mesačne, ktorý platí v regionálnych vlakoch a autobusoch, električkách, metre, ako aj na niektorých trajektoch v celej krajine.

V minulom „krízovom“ roku, keď sa nemecká vláda obávala nedostatku ropy, dočasne zaviedla v lete lístok dokonca len za deväť eur. Kancelár Olaf Scholz to vtedy označil za „jeden z najlepších nápadov, aké sme kedy mali“. Sľuboval si od toho dosiahnutie klimatických cieľov aj zachovanie prosperity v krajine.

Podľa prognózy Spolkovej agentúry pre životné prostredie (UBA) je však odvetvie dopravy ďaleko od dosiahnutia svojich cieľov v oblasti znižovania emisií do roku 2030. Agentúra predpokladá, že Deutschlandticket prinesie ročné zníženie emisií len o 0,5 až 0,6 milióna ton CO2 ročne. Do roku 2030 to spolu predstavuje 4,2 milióna ton.

Predpoveď agentúry je v protiklade s odhadmi ministerstva dopravy. To odhaduje, že opatrenie umožní kumulatívne zníženie emisií o 22,6 milióna ton do roku 2030 a očakáva, že vodiči vďaka novej možnosti znížia používanie áut.

Analytici považujú predpokladaný vplyv lacného lístka na znižovanie emisií za nadhodnotený. Zvýšený počet cestujúcich naráža na kapacitné obmedzenia verejnej dopravy. V preplnených vlakoch je cestovanie nekomfortné, tým pádom aj neatraktívne. Podľa expertov tieto súvislosti ministerstvo dostatočne nezohľadňuje.

Ďalším problémom je podľa ďalšieho nemeckého think tanku Agora Verkehrswende riedka sieť liniek hromadnej dopravy v niektorých regiónoch. Tvrdí, že „najmä v málo osídlených regiónoch, kde takmer neexistujú žiadne autobusy a vlaky, Deutschlandticket nepomôže“.

V celom 83-miliónovom Nemecku je tiež podľa správy „približne 27 miliónov ľudí, ktorí buď nemajú vo svojom okolí žiadne spojenie s verejnou dopravou, alebo ho majú len niekoľkokrát za deň.“

Drahé emisné certifikáty

Odborná rada spochybnila prognózy ministerstva dopravy aj pri ďalších opatreniach.

Redukcia emisií uhlíka o 22,6 milióna ton v dôsledku zníženia počtu kilometrov najazdených do práce vďaka práci z domu by podľa expertov mohlo byť realistické. Ušetrenie ďalších 14,1 milióna ton CO2 vďaka „zefektívneniu dopravy automatizovanou a prepojenou jazdou“ však analytici neočakávajú.

Existuje predpoklad, že nemecké sektory budov aj dopravy výrazne prekročia svoje emisné ciele. Ide až o 150 miliónov ton skleníkových plynov nad rámec kvót nariadenia o spoločnom úsilí. Nariadenie EÚ o zdieľaní úsilia (ESR), naposledy revidované v marci, pokrýva 60 percent emisií v bloku v oblasti budov, dopravy a poľnohospodárstva. Je doplnkové k systému obchodovania s emisiami (ETS I), ktorý pokrýva priemysel a energetický sektor.

Nariadenie umožňuje prerozdelenie klimatickej zodpovednosti medzi členskými krajinami, pričom sa zohľadňuje ekonomická úroveň jednotlivých štátov. Päť najbohatších, medzi ktoré patrí aj Nemecko, musí do roku 2030 znížiť svoju produkciu CO2 o polovicu. Keďže ESR rozdeľuje bremeno opatrení na ochranu klímy na základe bohatstva každej krajiny, päť najbohatších krajín EÚ vrátane Nemecka musí do roku 2030 znížiť svoje emisie o 50 percent. Chudobnejšie krajiny majú nižší prah – napríklad Bulharsko musí znížiť emisie o desať percent.

V prípade prekročenia kvóty o 150 miliónov ton uhlíka bude Nemecko platiť pokutu vo výške od 7,5 do 30 miliárd eur.

V roku 2022 bolo Nemecko donútené nakúpiť 11 miliónov uhlíkových certifikátov od Bulharska, Česka a Maďarska na obdobie rokov 2013 až 2020. Tie vyšli relatívne lacno vzhľadom na to, že väčšina krajín ich mala prebytok.

Na obdobie rokov 2021 až 2027 však bude rozdiel medzi cieľom Nemecka a skutočnými emisiami pravdepodobne 15-krát väčší. Keďže ciele sú v rámci klimatického balíka EÚ Fit for 55 pre všetky krajiny čoraz ambicióznejšie, je pravdepodobné, že zvyšné kvóty bude mať čoraz menej krajín.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/klima/news/nemecku-hrozia-pokuty-za-pomale-znizovanie-emisii-v-doprave-nepomozu-ani-lacne-listky-na-vlaky/

Mesto Brezno upravuje vybrané plochy, aby na nich mohli kvitnúť lúky

27. októbra 2023

Stovky slovenských firiem budú musieť zbierať dáta o sociálnej a ekologickej udržateľnosti

17. októbra 2023

Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia (záverečná konferencia 27.9.2023)

9. októbra 2023

Pre Dubnicu je priemysel nielen problém, ale i príležitosť

7. októbra 2023

Prioritou Michaloviec je zdravé mesto. Radnici pomôžu dáta

5. októbra 2023

Záverečná konferencia Smart City Academy potvrdila opodstatnenosť projektu a pomkla k pokračovaniu

3. októbra 2023