Trnava postupne buduje svoje zelené pľúca

V rámci adaptácie na zmenu klímy Mesto Trnava dlhodobo pracuje na množstve projektov, ktorých cieľom je pripraviť sa na jej dopady čo najlepšie. Okrem iného aj vybudovaním tzv. zelených pľúc mesta.

Každý z týchto projektov zvlášť, a o to významnejšie vo vzájomnej synergii, vytvorí miernejšiu mikroklímu a zároveň podporí biodiverzitu. To znamená, že v oblastiach, kde sa budú tieto projekty realizovať, budú prosperovať viaceré rastlinné aj živočíšne druhy a celkovo sa zmiernia dopady klimatickej krízy v celom meste. Čoraz suchšie a horúcejšie letá vďaka nim budú znesiteľnejšie. V neposlednom rade získajú Trnavčania nové zóny na relax a trávenie voľného času.

Ochranná zeleň poľnohospodárskej krajiny na Štrkoch

Najbližšie k dokončeniu z projektov, ktoré spolu vytvoria takzvané pľúca Trnavy, je dvanásťhektárový pás zelene pri lesíku na Štrkoch. „Vznikať začal minulý rok, kedy sme v častiach s redšou výsadbou, čo budú lúky, vysadili viac ako dvesto äčších stromov s hrúbkou kmeňa 12 až 14 centimetrov,“ hovorí Zuzana Ďurišová z referátu správy zelene na Mestskom úrade v Trnave. Sú to najmä javory, lipy, čerešne, bresty a hraby. 

Ochranná zeleň postupne zlepší ekologickú stabilitu poľnohospodárskej krajiny, spomalí degradačné procesy pôdy, ako sú erózia, zhutnenie či úbytok organickej hmoty. Zmierni sa tu mikroklíma a pribudnú viaceré rastlinné aj živočíšne druhy.

„Tento rok sme v jednej z troch častí pásu, kde bude hustá výsadba, vysadili viac ako štyritisíc stromov,“ doplnila Z. Ďurišová„Vybrali sme druhy, ktoré u nás rastú prirodzene, sú to najmä duby, hraby či javory. Navyše ide o tzv. semenáče, teda rastliny pestované zo semienka, ktoré sa lepšie zakorenia. Pochádzajú z Čiech, z lokality pripomínajúcej naše podmienky, takže majú väčšiu šancu uchytiť sa. Okrem toho tu vysejeme trávniky a vysadíme kríky,“ priblížila Jarmila Garaiová z referátu ekológie.   

Trnavská samospráva plánuje pokračovať vo výsadbe zeleného pásu minimálne ďalšie dva – tri roky.  

Ekopark Dolina a strelecké centrum

Projekt ekoparku pozostáva z dvoch častí. Najskôr vznikne športový areál na potreby Národného streleckého centra, ktoré aktuálne prevádzkuje strelnicu na Štrkoch. Samospráva poskytne Národnému streleckému centru približne 50 hektárov plochy vo svojom katastri v smere na Bučany a Malženice.

Druhou časťou zámeru je vytvorenie prírodnej plochy a biokoridoru Krupianskeho potoka, ktorá významnou mierou zlepší ekologickú stabilitu nášho územia. Okrem strelnice tak vznikne plocha krajinnej zelene o veľkosti zhruba 152 hektárov, ktorú budú obyvatelia využívať prevažne na šport, oddych a rôznorodé aktivity. Jednotlivé prvky v prírodnej lokalite, tvoriace tzv. biotop, sa budú zostavovať tak, aby podporili druhy, ktoré obývajú susediace chránené vtáčie územie.

„Veľkosťou plochy ide o náš najväčší projekt obnovy krajiny. Naším zámerom je na zhruba 200 hektároch vybudovať oddychovo – rekreačnú a športovú zónu,“ hovorí Ondrej Horváth, vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií na MsÚ.

Revitalizácia dolného povodia a biokoridoru Parná – Medziháj

Oživenie biokoridoru Parná – Medziháj je na slovenské pomery bezpochyby unikátny projekt. Svojím rozsahom na ploche 110 hektárov a pozitívnym dopadom na mesto radikálne zlepší mikroklimatické podmienky v oblasti a znásobí biodiverzitu. „Princíp je v podstate jednoduchý,“ vysvetľuje O. Horváth„Namiesto regulovaného toku potoka Parná, ktorého hlavným cieľom bolo odvodnenie územia, prinavrátime krajine jej najdôležitejšiu funkciu, ktorou je zadržiavanie vody. V lúčnych, mokraďových a lesných zónach nájdu svoj domov tisíce stromov, krov a zvierat,“ dodáva.

Premenou časti ornej pôdy lokality Medziháj získa Trnava aj okolité obce novú rozsiahlu lokalitu na rekreáciu a zároveň významné ekostabilizujúce zelené pľúca, čo je v odlesnenej monokultúrnej oblasti mimoriadne dôležité.

Kravský pasienok na severe mesta

Územie Kravského pasienku, ktoré sa rozprestiera na viac ako 37 hektároch medzi morovou kaplnkou, Trnávkou a severným obchvatom mesta, bude premenené na krajinnú zeleň a pribudne k revitalizovaným Štrkom. 

Ide o rozsiahly, dlhodobý projekt, ktorý potrvá celé desaťročia. Bude sa realizovať na viacero etáp, s dokončením sa ráta okolo roku 2050. Postupne vznikne nová prírodná vodná plocha s pobytovými brehmi, mestský park, verejný ovocný sad a ekodukt, teda zelený most pre zvieratá ponad priľahlú cestu.

„V prvej etape vybudujeme vodnú plochu vhodnú aj na kúpanie a kaskády mokradí, cez ktoré sa bude jazero prirodzene napúšťať z toku Trnávky. Mokrade budú súčasne slúžiť ako prvok filtrácie a čistenia prítokovej vody,“ približuje Ondrej Horváth. Deti tu využijú aj nové detské ihrisko a priestor na náučné aktivity v prírode, dospelí ocenia zázemie s reštauračným zariadením, promenádu a príležitosti na rôzne športové či oddychové aktivity.

Spomenuté projekty si žiadajú mnoho financií, čas a jasné vízie. Trnava je však v zelených opatreniach na Slovensku lídrom a takýchto výziev sa nebojí. Zrealizované projekty na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny pomôžu nielen nám, ale celým generáciám, ktoré po nás prídu. 

Zdroj: https://www.trnava.sk/sk/aktualita/trnava-postupne-buduje-svoje-zelene-pluca?fbclid=IwAR2H272Izr-kN7dBWmDVl-T28xrrLDyc2AVyumiNz38uaTKR5VySnAJ9jEQ

Kvalita ovzdušia v európskych mestách

16. januára 2023

Emisie skleníkových plynov a spotreba energie sa v roku 2021 zvýšili najmä v dôsledku obnovy Európy po pandémii

12. januára 2023

Vzduch, ktorý všetci dýchame je iba jeden!

11. januára 2023

Zelené mestá a ich podpora zo strany EÚ

8. januára 2023

Revízia systému EÚ obchodovania s emisnými kvótami. Nová dohoda cieli aj na pohonné hmoty a vykurovanie domácností.

6. januára 2023

Zákazy pyrotechniky nepomohli, kvalita ovzdušia vo veľkých mestách v ČR bola najhoršia od roku 2010

3. januára 2023