Samospráva dlhodobo pracuje na aktivitách, ktoré majú pomôcť zvládnuť klimatickú zmenu. Doteraz boli realizované rekonštrukcie objektov škôl, ktoré znižujú ich energetickú náročnosť. Súčasne sa uskutočnili aj projekty revitalizácie vnútroblokov na vybraných sídliskách či protipovodňová ochrana mesta. Banskobystrická samospráva sa spustením projektu Reakcia na zmenu klímy, zaraďuje medzi zodpovedné európske a slovenské mestá, ktoré chránia svojich obyvateľov pred hrozbami zmeny klímy a klimatickej krízy. Konkrétne opatrenia zavádza i v rekonštruovanej Materskej škole na Šalgotarjánskej, ktoré pozitívne zhodnotili aj partneri z Nórska.
Samospráva realizuje v rokoch 2021 – 2024 projekt Reakcia na zmenu klímy mesta Banská Bystrica, podporeného z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v rámci ktorého sa okrem iného, od apríla 2022, uskutočňuje aj komplexná rekonštrukcia Materskej školy Šalgotarjánska. Cieľom je zníženie energetickej náročnosti budovy, v ktorej sa vzdelávacia inštitúcia nachádza a realizácia adaptačných opatrení v jej okolí. Doteraz sa podarilo zatepliť obvodové steny a strechy, vymeniť interiérové osvetlenie. Osadené boli nové vykurovacie telesá a rozvody, ako aj inštalácia vetrania a rekuperácie. Súčasťou nadväzujúcej obnovy je rekonštrukcia elektroinštalácie, nové maľby a omietky, osadenie modernej sanity, zdravotechniky, podláh a kobercov. Po ukončení stavebných prác prídu na rad adaptačné opatrenia a ozelenenie okolia.
„Teší ma, že súčasťou projektu je aj výmena skúseností a informácií o zemne klímy s naším zahraničným partnerom, ktorým je Nórsky inštitút pre mestský a regionálny výskum Metropolitnej univerzity v Osle. Som rád, že práve obnova materskej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, ktorú realizujeme s dôrazom na zmenu klímy, zaujala odborníkov spoza hraníc Slovenska. Je to dôkaz, že práca, ktorú robíme, má význam a zmysel,“ povedal primátor Ján Nosko.
Obnova materskej školy patrí medzi štyri úspešné slovenské projekty, ktoré oceňujú donori z Nórska. Na Slovensko pricestovali predstavitelia Riaditeľstva pre vodné zdroje a energetiku, Nórskej agentúry životného prostredia a Riaditeľstva pre civilnú ochranu so záujmom získať informácie o napredovaní projektov zameraných na zmenu klímy.
„Bilaterálne partnerstvo, ktoré v projekte vzniklo, je významnou pridanou hodnotou a jedinečnosťou takejto formy spolupráce. Je možné ho naďalej rozvíjať a využívať v prospech oboch strán,“ povedal Bjørn Aulie, zástupca nórskych donorov z Riaditeľstva pre vodné zdroje a energetiku.
V areáli MŠ Šalgotarjánska by postupne mala zároveň pribudnúť aj dažďová záhrada, počíta sa i so zatienením ihriska profesionálnou tieniacou technikou. Samospráva sa aj týmito opatreniami rozhodla výrazným spôsobom komplexne reagovať na zmenu klímy. Z grantov EHP bolo na rekonštrukciu školy vyčlenených 600 tisíc eur a z eurofondov 580 tisíc eur.
„Kvalitný, zdravý, moderný a environmentálne priaznivý priestor pre deti, takto by som definoval zmodernizovanú materskú školu. Verím, že vynovený objekt ocenia nielen najmenší Banskobystričania, ale aj rodičia a zamestnanci škôlky. V marci 2023 by mal byť kompletne zrekonštruovaný. V nastavenom trende plánujeme pokračovať, a to najmä v zavádzaní ďalších adaptačných a mitigačných opatrení vo vybraných mestských objektoch,“ poznamenal Martin Lakanda, vedúci Oddelenia inovatívnych riešení a adaptácie na zmenu klímy MsÚ Banská Bystrica.
V súvislosti s opatreniami zameranými na zmenu klímy, boli na území mesta doteraz realizované aj prvé zelené strechy. Biosolárny koncept využitia mestských striech, ktorý chceme v budúcom období presadzovať, umožní zlepšiť mikroklímu a znížiť energetickú náročnosť a závislosť mesta. Samospráva pripravila i projekt Zelené sídliská, v rámci ktorého sa za účasti obyvateľov koncepčne rieši revitalizácia siedmich plôch vnútroblokov na najväčších sídliskách s dôrazom na podporu biodiverzity. Príspevkom zmierňovania klimatických zmien je taktiež každoročná výsadba stromov a ostatnej vegetácie na zelených plochách v meste, vďaka čomu Banská Bystrica patrí k najzelenším krajským mestám na Slovensku.
Zdroj: Mgr. Miroslav Strelec
Kancelária primátora