Košice už plánujú opatrenia na zmiernenie klimatickej zmeny

Kvalita ovzdušia v Košiciach je ovplyvnená činnosťou veľkých priemyselných podnikov, ktoré sa v metropole východného Slovenska a jej okolí nachádzajú. Hutnícka výroba zaraďuje košický región medzi oblasti s najvyššou priemyselnou produkciou znečisťujúcich látok na Slovensku. Nepriaznivý rebríček mesto spolu s priľahlou Šacou vedie v emisiách oxidu uhoľnatého, oxidu dusíka ako aj v produkcii tuhých znečisťujúcich látok. Len na celoslovenských emisiách CO z veľkých a stredných zdrojov znečisťovania sa košický región podieľa 78 %; jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne, US Steel, sa nachádza na čele najväčších emitentov vo všetkých spomínaných kategóriách.

Dohoda so železiarňami

Mesto sa aktívne angažuje pri riešení nepriaznivej situácie spôsobenej priemyslom. Primátor v máji 2022 podpísal memorandum o porozumení s vedením US Steelu a Košice sa zapoja do viacerých projektov fabriky zacielených na zníženie environmentálnych dopadov. V pláne je napríklad dekarbonizácia pecí. Ak by sa všetky projekty podarilo dotiahnuť do úspešného konca, len US Steel by dokázal znížiť svoje emisie CO2 o 6,3 milióna ton, čím by Slovensko dosiahlo splnenie viac ako 55 percent svojho dekarbonizačného cieľa.

Prekročené hodnoty

Na čistotu ovzdušia v košickej aglomerácii striehnu hneď štyri automatizované monitorovacie stanice SHMÚ. Na Štefánikovej ulici je umiestnená mestská dopravná stanica, mestská pozaďová sa nachádza na Amurskej a na Ďumbierskej ulici je predmestská pozaďová stanica. Štvoricu dopĺňa ešte predmestská priemyselná stanica vo Veľkej Ide. Okrem staníc SHMÚ sú v prevádzke aj ďalšie tri, ktoré zriadil priamo US Steel – v Haniske, v Poľove a vo Veľkej Ide.

„Okrem toho možno v prípade záujmu mesta zrealizovať kampaňovitý monitoring kvality ovzdušia pomocou mobilných monitorovacích staníc kvality ovzdušia SHMÚ,“ upozorňuje RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ.

Aj aktuálne výsledky monitoringu za rok 2021 potvrdzujú nepriaznivú kvalitu ovzdušia v aglomerácii Košice. „Na stanici vo Veľkej Ide SHMÚ zaznamenalo prekročenie limitných hodnôt pre PM10 (56 dní v roku s priemernou koncentráciou nad 50 mikrogramov/m3) aj PM2,5 a tiež významné prekročenie cieľovej hodnoty pre karcinogénný benzo(a)pyrén,“ upozorňuje odborník SHMÚ.

Okrem priemyslu sa na nepriaznivej kvalite ovzdušia v Košiciach významne podieľa aj doprava a lokálne kúreniská – domácnosti, spaľujúce tuhé palivá, najmä v mestských častiach s prevahou rodinných domov.

Plán na klimatické zmeny

Košická radnica sa v rámci projektu ClimaUrbanKosice podujala vytvoriť komplexný plán opatrení, ktoré by druhé najväčšie mesto Slovenska pripravili aj na klimatické zmeny a zároveň zvýšili kvalitu života jeho obyvateľov.

Na jeho uskutočnenie mesto získalo grant z Nórska v sume viac ako milión eur, projekt bol spolufinancovaný aj zo štátneho rozpočtu SR.

Jeho cieľom je vytvorenie komplexnej platformy na plánovanie a implementáciu opatrení na zmiernenie a prispôsobenie sa zmenám klímy, zníženie zraniteľnosti a zvýšenie adaptívnych schopností prírodných a človekom vytvorených systémom voči aktuálnym i očakávaným dôsledkom. Košice si uvedomujú, že zmena klímy je globálny fenomén, no jej extrémne dopady sú prevažne lokálne. Preto radnica považuje za mimoriadne dôležité pôsobenie lokálnych samospráv.

Prvým a najdôležitejším bodom je preto akčný plán, ktorý načrtne víziu a určí stratégiu, od ktorej sa budú odvíjať konkrétne čiastkové opatrenia.

Zelené strechy, vodné záhrady i ekodoprava

Jedným z prvých zámerov je vybudovanie zelených striech, zelených schodov a zelenej steny na budove magistrátu. Projekt ukáže, ako možno adaptovať urbanizované prostredie na zmenu klímy a systémovo tak znižovať znečistenie ovzdušia, prašnosť i hluk.

Podobnými projektmi sú výstavba dažďových záhrad, ktoré by spomalili odvádzanie povrchových vôd a zlepšili hospodárenie so zrážkovou vodou, či výstavba Ťahanovskej vodnej záhrady, kaskády jazierok na zachytávanie vody.

„Je dobré ísť príkladom. Mesto by preto malo využívať aj takzvané šedé vody vo svojich objektoch, riešiť novú výstavbu či rekonštrukciu s nízkou uhlíkovou stopou, vrátane použitých materiálov,“ radí odborník Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer.

Dôležité sú i opatrenia, ktoré mesto prijíma v oblasti dopravy. Mesto už zverejnilo aktualizáciu stratégie dopravy s viacerými ambicióznymi cieľmi. Zohľadnilo v nej vývoj dopravy v uplynulých rokoch, ako i názory obyvateľov, vyjadrené vo verejnom dotazníku. Dôraz chce mesto klásť na ekologizáciu a podporu zdieľaných foriem dopravy v nadväznosti na linky MHD.

V rámci verejnej dopravy je cieľom zosúladiť MHD s budúcim urbanistickým rozvojom mesta a zvýšiť jej atraktivitu. Tomu má napomôcť dôslednejšia preferencia vozidiel MHD na hlavných dopravných tepnách a zriadenie bus pruhov aj na sídliskách.

„Ideálne by bolo docieliť, aby náklady a spolupodieľanie sa na dopravnej infraštruktúre, vrátane MHD, boli zahrnuté už v plánovacích zmluvách s developermi,“ uviedol Kacer.

V pláne je aj rozširovanie električkovej siete a zvýšenie podielu vozidiel na elektrický pohon. Aktuálne je však dlhodobo nefunkčná trolejbusová doprava, ktorú v kopcovitom teréne nahradili autobusy.

Jedným z opatrení je aj sprísňovanie podmienok vstupu motorových vozidiel do historickej časti Starého mesta.

Smart riešenia pomôžu s dátami

Alternatívou k automobilovej doprave by sa mala stať cyklistická doprava. Mesto má pripravených 71 opatrení, ktoré by podporili rozvoj cyklistickej infraštruktúry v meste a pomohli ľuďom pri rozhodnutí presadnúť z automobilu na bicykel. Ich cieľom je prepojenie mestských častí bezpečnými a rýchlymi cyklotrasami, ale i napojenie mesta na vonkajšiu cyklistickú sieť. Radnica sľubuje aj rozširovanie možností na parkovanie a odloženie bicyklov.

„Mestu by mohlo pomôcť, ak by dokázalo implementovať viac prvkov takzvanej mikromobility a prípadne ich kombinovať s lístkami na MHD, aby takzvanú poslednú míľu obslúžili tieto prvky. Súčasťou by mali byť aj prvky zdieľanej ekonomiky ako napríklad elektrobicykle. No a samozrejme, netreba zabúdať ani na chodcov,“ hovorí expert Smart Cities Klubu.

Zlepšiť informovanosť a získať dáta pre budúce opatrenia má zase projekt SMART CITY Košice. Ten počíta s vytvorením jednotného systému na integráciu smart riešení vo verejnom osvetlení a v doprave. Jeho súčasťou by mala byť aj inštalácia environmentálnych meteostaníc na snímanie parametrov ovzdušia a údajov o počasí v meste. Tieto dáta budú dôležité pre ďalšie manažérske rozhodnutia, komplexný systém informovania obyvateľov i ďalšie zlepšovanie kvality ovzdušia.

„Projekty, týkajúce sa kvality ovzdušia, by mestá už pri plánovaní mohli konzultovať so SHMÚ,“ odporúča M. Kremler. „Umožní im to vzájomne koordinovať svoje aktivity a napríklad vykonávať porovnávacie merania s referenčnými prístrojmi SHMÚ. Oba zdroje dát sa tak navzájom môžu dopĺňať,“ hovorí odborník SHMÚ.

Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Kvalita ovzdušia v európskych mestách

16. januára 2023

Emisie skleníkových plynov a spotreba energie sa v roku 2021 zvýšili najmä v dôsledku obnovy Európy po pandémii

12. januára 2023

Vzduch, ktorý všetci dýchame je iba jeden!

11. januára 2023

Zelené mestá a ich podpora zo strany EÚ

8. januára 2023

Revízia systému EÚ obchodovania s emisnými kvótami. Nová dohoda cieli aj na pohonné hmoty a vykurovanie domácností.

6. januára 2023

Zákazy pyrotechniky nepomohli, kvalita ovzdušia vo veľkých mestách v ČR bola najhoršia od roku 2010

3. januára 2023