Nové Zámky sa sústredia na synergie opatrení

Stratégiou Nových Zámkov je sústrediť sa na niekoľko prioritných cieľov a tým sa venovať. Opatrenia na ochranu ovzdušia patria pritom medzi dôležité výzvy, ktoré si radnica vytýčila. Aj v súčasnosti prebieha viacero projektov, ktorých cieľom je pripraviť okresnú metropolu na juhu Nitrianskeho kraja na klimatické zmeny.

Jedným z hlavných investičných zámerov mesta je revitalizácia parku Hliník. Po ukončení sa budú môcť Nové Zámky pochváliť komplexne vynovenou oddychovou zelenou zónou. Na existujúcej ploche vzniká park s vlastnou lokálnou identitou, historickým odkazom, umeleckým nádychom a funkčným programom. Obyvateľom mesta ponúkne priestor na oddych a rekreáciu medzi lúkami a zároveň podporí biodiverzitu.

Mesto už na mieste vykonalo terénne a sadové úpravy, vybudovalo chodníky a verejné osvetlenie, ako aj ďalšie prvky infraštruktúry. V parku pribudla aj takmer stovka stromov.

V konečnom dôsledku však park prispeje najmä k zníženiu záťaže životného prostredia. Zelená plocha s lúkami a stromami aktívne prispeje k eliminácii tuhých častíc PM10 a PM2,5 v ovzduší. Vyrastená vegetácia prispeje k pozitívnej zmene mikroklímy; obyvateľom počas horúcich dní navyše poskytne miesto, kde sa budú môcť prechádzať a oddychovať v tieni.

V rámci podpory zelene došlo aj k revitalizácii Hlavného námestia, na ktorom mesto doteraz vysadilo takmer dve tisícky kusov okrasných rastlín, ďalšie sú v pláne.

Bicykle i kolobežky

Snahu o synergie badať aj v prístupe Nových Zámkov k riešeniu dopravy. Radnica sa už v minulosti netajila tým, že udržateľná a plynulá doprava patrí medzi jej hlavné ciele – čo sa prejavilo napríklad v projektoch inteligentného riadenia dopravy pomocou senzorov na zaznamenávanie jej hustoty a dynamicky riadených semaforoch. V pláne bola obnova ďalších križovatiek podobného typu. Tie by bolo možné prepojiť a vďaka synchronizácii vytvoriť takzvanú zelenú vlnu a zrýchliť tak prechod automobilovej dopravy mestom.

„Mnoho miest stálo pred podobnou otázkou – či prejazd individuálnej automobilovej dopravy zrýchliť alebo naopak spomaliť,“ hovorí Jaroslav Kacer, odborník Smart Cities Klubu. „Prístupy sú samozrejme rôzne a záleží na konkrétnych podmienkach. Ak však mestom prechádza napríklad tranzitná doprava, ideálnym riešením je dostať ju mimo,“ upozorňuje. Expert pripomína, že súčasným trendom vo svete je skôr znižovanie rýchlosti v mestách a vytváranie bariér pre autá. „Prednosť majú iné spôsoby dopravy – verejná, cyklistická, pešia – ktoré by mali mať jednoduchší a priamy prejazd. Slúži to zároveň ako jeden z motivačných prvkov na zmenu dopravného správania a význam to má i z pohľadu bezpečnosti,“ dopĺňa odborník.

Mesto investuje aj do takýchto foriem dopravy. Výsledkom je vybudovanie zatiaľ prvej etapy cyklotrasy, ktorá spája centrálnu mestskú zónu so železničnou stanicou. Nová cyklotrasa spĺňa požiadavky cestujúcich z hľadiska komfortu; okrem obyvateľov mesta navyše slúži aj ľuďom zo spádových obcí, ktorí prichádzajú do Nových Zámkov do škôl, zamestnania, zdravotníckych zariadení či úradov. Cesta pre bicykle, ktorá prepája stanicu s centrom, návštevníkov i obyvateľov motivuje, aby zvolili ekologický spôsob dopravy – umožní totiž pohyb po meste s vysokou efektivitou a bez obmedzení, ktoré so sebou prinášajú autá. „Možno by v rámci rozvoja verejnej dopravy stálo za zváženie rozvíjanie komfortu pre cestujúcich, napríklad vo forme jednotného cestovného lístka. V jeho cene by mohlo byť napríklad aj výhodnejšie využívanie zdieľaných bicyklov pri doprave na takzvanej poslednej míli,“ navrhuje Kacer.

V rámci posunu k udržateľnejšej doprave mesto rokuje s poskytovateľmi aj o službe zdieľaných elektrických kolobežiek.

To však nemusí byť vždy dobrý nápad. „V tomto prípade veľmi záleží na reliéfe mesta a povrchu ciest. Pri nevhodnej konštelácii môžu byť kolobežky pre ostatných účastníkov dopravy v meste nebezpečné alebo nie sú pohodlné ani pre samotných používateľov,“ upozorňuje expert Smart Cities Klubu. Mnohé mestá aj z týchto dôvodov ich využívanie regulujú alebo zakazujú. „Riešením je viac prevádzkovateľov zdieľanej ekonomiky, vrátane bicyklov a elektrobicyklov. Mesto by malo mať, podobne ako napríklad Amsterdam, jednotnú aplikáciu, ku ktorej by sa jednotliví prevádzkovatelia museli pripojiť, deliť sa o dáta a kontrolu by malo mesto,“ radí Kacer.

Čisté cesty – čistý vzduch

Súčasťou opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia je i obstaranie vlastného komunálneho vozidla na zametanie a čistenie mestských komunikácií. Samozberný zametací stroj  s nadstavbami plánuje mesto využívať počas takmer celého roka od jari až do neskorej jesene. Pravidelné čistenie a komunikácií a verejných plôch novou technológiou má okrem pozitívneho prínosu na ich vzhľad aj zdravotný benefit pre občanov, keďže znižuje uvoľňovanie množstva nebezpečných látok a alergénov do ovzdušia.

Informácie pre občana

Mesto aktuálne využíva iba senzor na teplotu a vlhkosť a zverejňuje informácie na svojej stránke vrátane historických meraní. Každoročne však mesto necháva realizovať skúšku kvality vody v artézskych studniach. Tieto informácie sú pravidelne zverejňované.

Slovenský hydrometeorologický ústav neprevádzkuje v meste automatickú monitorovaciu stanicu kvality ovzdušia. Najbližšia sa nachádza v Komárne. „V prípade záujmu samosprávy však možno dohodnúť kampaňovitý monitoring kvality ovzdušia pomocou mobilnej stanice,“ hovorí RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ.

Odborník zároveň upozorňuje, že v súčasnosti sa rýchlo rozvíjajú rôzne senzorické riešenia monitoringu kvality ovzdušia. „Ak by sa samospráva rozhodla ísť týmto smerom, bolo by vhodné obrátiť sa už vo fáze prípravy projektu na SHMÚ a prekonzultovať detaily. Následne by sa mali vykonať porovnávacie merania na referenčných staniciach, aby mesto a jeho obyvatelia vedeli, nakoľko sú zakúpené senzory presné,“ dodáva expert.

Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Kvalita ovzdušia v európskych mestách

16. januára 2023

Emisie skleníkových plynov a spotreba energie sa v roku 2021 zvýšili najmä v dôsledku obnovy Európy po pandémii

12. januára 2023

Vzduch, ktorý všetci dýchame je iba jeden!

11. januára 2023

Zelené mestá a ich podpora zo strany EÚ

8. januára 2023

Revízia systému EÚ obchodovania s emisnými kvótami. Nová dohoda cieli aj na pohonné hmoty a vykurovanie domácností.

6. januára 2023

Zákazy pyrotechniky nepomohli, kvalita ovzdušia vo veľkých mestách v ČR bola najhoršia od roku 2010

3. januára 2023