Energetické služby budú pri obnove verejných budov povinné

Podľa novej smernice o energetickej efektívnosti musia ísť štát a samosprávy v úsporách energie príkladom a pri obnove svojich budov povinne využívať energetické služby. To má priniesť nielen kvalitnejšie renovácie, ale aj úsporu verejných peňazí.

V tomto roku sa majú finalizovať dve smernice, ktoré majú v Európe odštartovať masívnu obnovu budov – Smernica o energetickej efektívnosti a Smernica o energetickej hospodárnosti budov.

Revízia oboch takzvaných stavebných smerníc má zvýšiť tempo a hĺbku obnovy existujúceho fondu budov. Budovy sú totiž zodpovedné za 40 percent celkovej spotreby energie v Európe a za 36 percent jej emisií skleníkových plynov. Naštartovať renovácie a tým zvýšiť energetickú efektívnosť budov je preto podľa eurokomisie kľúčové na dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050.

V súčasnosti prebiehajú rokovania medzi európskymi inštitúciami o konečnom znení oboch smerníc. Španielsko, ktoré tento polrok predsedá Európskej rade, chce agendu uzavrieť do konca roka. Z návrhu Európskej komisie a schválených postojov Európskeho parlamentu a členských štátov je však už teraz zrejmé, že v nasledujúcich rokoch budú členské štáty musieť povinne pri obnove verejných budov využívať takzvané energetické služby.

Výhodou využitia energetických služieb najmä pri renováciách verejných budov je viacero. Samosprávy a štát nemusia pri obnove napríklad nemocnice alebo kancelárskej budovy využívať verejné zdroje, ako sú dotácie z eurofondov alebo plánu obnovy. Renováciu zafinancuje takzvaný poskytovateľ garantovaných energetických služieb (GES) a vlastník budovy ju spláca z peňazí, ktoré ušetrí na účtoch za energie.

Okrem úspory verejných financií chce eurokomisia v novom znení smernice o energetickej efektívnosti zabezpečiť, že budovy prejdú nielen kvalitnou renováciou, ale následne budú aj odborne prevádzkované. Firmy poskytujúce tieto služby sa totiž snažia usporiť čo najviac energie nielen obnovou, ale aj následným riadením budovy, keďže ich odmena je priamo viazaná na dosiahnuté úspory energie.

Nové povinnosti pre členské štáty

V návrhu Smernice o energetickej efektívnosti eurokomisia konštatuje, že je potrebné ďalej rozvíjať trh s energetickými službami. V tom by mali pomôcť napríklad zoznamy certifikovaných  poskytovateľov energetických služieb, dostupné vzorové zmluvy či výmena najlepších postupov. Vzhľadom na ambiciózne ciele obnovy v nasledujúcom desaťročí je potrebné zintenzívniť úlohu jednotných kontaktných miest, kde by mohli vlastníci budov získať kontakty na poskytovateľov služieb a potrebné informácie o tom, čo GES vlastne je a aké má prínosy. To má stimulovať dopyt aj ponuku týchto služieb a podporiť uzatváranie zmlúv o energetickej efektívnosti pri obnove súkromných aj verejných budov.

Kľúčovú úlohu by mali zohrávať energetické agentúry, ktoré by určovali možných sprostredkovateľov a zriadili jednotné kontaktné miesta.

Podľa Richarda Paksiho z platformy Budovy pre budúcnosť je však najvýznamnejším a najdôležitejším návrhom nový bod štyri, ktorý stanovuje povinnosť pre členské štáty podporovať využívanie zmlúv o energetickej hospodárnosti obnovy pri veľkých verejných budovách.

Garantovaná energetická služba (GES) je metóda na financovanie a realizáciu zvyšovania energetickej efektívnosti v budovách. Jej základným princípom je, že náklady na modernizáciu budovy sa splácajú z budúcich dosahovaných úspor, za ktoré sa poskytovateľ služby zaručí.

Podľa návrhu eurokomisie by mal vlastník, ktorý chce obnoviť nebytovú budovu nad tisíc štvorcových metrov úžitkovej plochy, povinne posúdiť, či sa mu oplatí využiť zmluvy o energetickej efektívnosti, a teda zapojiť poskytovateľov energetických služieb. Európsky parlament bol ambicióznejší – navrhol túto povinnosť rozšíriť aj na nebytové budovy s úžitkovou podlahovou plochou nad päťsto štvorcových metrov a požaduje, aby sa vzťahovala tiež na všetky bytové budovy, ktoré vlastní štát alebo samosprávy.

Nakoniec sa europarlament, členské štáty a Komisia dohodli na predbežnom kompromise. Členské štáty budú musieť podporovať a zabezpečiť, „ak je to technicky a ekonomicky možné“, využívanie zmlúv o energetickej hospodárnosti pri obnove veľkých budov vo vlastníctve verejných orgánov s celkovou úžitkovou plochou nad 750 štvorcových metrov.

Členské štáty zároveň musia ďalej zverejňovať databázy realizovaných a prebiehajúcich projektov, ako aj energetické zmluvy, ktoré obsahujú predpokladané a dosiahnuté úspory energie. Parlament a Komisia tiež povzbudzujú európske krajiny, aby si zriadili samostatný mechanizmus alebo určili ombudsmana, ktorý zabezpečí účinné riešenie sťažností a mimosúdne urovnanie sporov vyplývajúcich zo zmlúv o energetických službách a energetickej hospodárnosti.

Ušetriť verejné financie

Na Slovensku sa nachádza približne 15,5-tisíc verejných budov, z ktorých väčšina je v pôvodnom a nevyhovujúcom technickom stave. Podľa platformy Budovy pre budúcnosť až 75 percent z nich ešte neprešlo hĺbkovou obnovou a pri veľkej časti obnovených budov išlo často len o čiastkové opatrenia. Investičný dlh predstavuje pri mnohých verejných budovách 30 a viac rokov.

Obnova verejných budov sa v súčasnosti na Slovensku financuje prioritne z eurofondov prostredníctvom nenávratných finančných príspevkov. Vlastník dostane 85 percent potrebných financií zo strany Európskej únie a 95 percent po zarátaní spolufinancovania zo strany Slovenska. „Dostupnosť takto vysokých dotácií v podstate eliminuje záujem o realizáciu obnovy z iných zdrojov, čo predstavuje jednu z najvýraznejších bariér pre rozvoj garantovaných energetických služieb,“ myslí si Paksi.

Dôsledkom vysokých dotácií v kombinácii s nedostatočným objemom rozpočtových prostriedkov je podľa neho nízke tempo obnovy verejných budov a neefektívne používanie verejných zdrojov.

Ďalším problémom je aj spravovanie budovy po jej obnove. Verejné budovy sa síce vďaka dotáciám rekonštruovali, no následne nikto nenesie zodpovednosť za ich prevádzku. Keďže budovu nikto neriadil a nemanažoval, cez deň sa nechávali otvorené okná, nevypínalo sa kúrenie a neinštalovali sa úsporné svietidlá. Výsledkom týchto „negarantovaných“ obnov je, že energetická spotreba budovy sa po čase opäť zvýšila. 

Tu by podľa smernice pomohli opäť garantované energetické služby, keďže zmluvy sa zvyčajne uzatvárajú na obdobie do desať rokov. To znamená, že počas tohto obdobia je za prevádzku budovy zodpovedný poskytovateľ. Firmy sú tak motivované snažiť sa o skutočne kvalitnú obnovu a čo najväčšiu úsporu energie.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/energeticka-ucinnost/news/energeticke-sluzby-budu-pri-obnove-verejnych-budov-povinne/

Prečo sú extrémne horúčavy najhorším klimatickým nebezpečenstvom pre svetové mestá

19. septembra 2023

Záverečná konferencia Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia s názvom „ČO a AKO so získanými skúsenosťami“.

3. septembra 2023

Solárna energia má tento rok prilákať viac investícií ako ropa

28. augusta 2023

Lacné vlakové lístky nepomôžu Nemecku znížiť emisie z dopravy

25. augusta 2023

Súčasná podpora prechodu na bezimisné vozidla nestačí

21. augusta 2023

Prečo je klimatická zmena bezpečnostným problémom?

17. augusta 2023