Plány európskych krajín na znižovanie emisií sú vágne, nestačia na splnenie klimatických cieľov do roku 2030, varujú európski audítori. Štátom sa nedarí prilákať dosť peňazí zo súkromného sektora, ktorému bránia v investíciách časté zmeny zákonov.
EÚ dosiahla svoje ciele v oblasti klímy do roku 2020 len vďaka globálnej finančnej kríze v roku 2008 a nedávnej pandémii COVID-19. Tie vyvolali prudký pokles hospodárskej aktivity a tým aj emisií skleníkových plynov, uviedol v správe Európsky dvor audítorov. Európa by sa však nemala spoliehať na nepredvídateľné vonkajšie udalosti alebo hospodársku krízu, aby dosiahla svoje ambicióznejšie klimatické ciele do roku 2030.
Členské štáty tým riskujú, že nedosiahnu cieľ zníženia emisií o 55 percent do konca desaťročia oproti úrovni z roku 1990. Rezervy majú vo všetkých oblastiach – či už ide o financie vyčlenené na splnenie cieľov ale aj konkrétne kroky, ktoré doteraz podnikli na to, aby usporili energiu a tým aj emisie.
Finančná medzera
Dôsledky zmeny klímy už nie sú záležitosťou odľahlých ostrovov, ktoré sa potápajú pre stúpajúce hladiny oceánov. Minulý rok bolo leto v Európe najhorúcejšie od začiatku meraní. Mimoriadne vysoké teploty viedli k najhoršiemu suchu, aké bol kontinent svedkom od stredoveku. Ani to však nemotivovalo štáty a súkromný sektor k mobilizácií financií. Podľa audítorov neexistujú žiadne údaje o tom, že by bolo k dispozícii dostatočné financovanie na dosiahnutie cieľov do roku 2030.
EÚ vyčlenila 30 percent svojho rozpočtu do roku 2027 na dosiahnutie svojich klimatických cieľov, čo predstavuje približne 87 miliárd eur ročne. Audítori poukázali na to, že ide o menej ako 10 percent celkových investícií potrebných na dosiahnutie cieľov do roku 2030, ktoré sa odhadujú na približne jeden bilión eur ročne. To znamená, že zvyšok by mali pokryť národné rozpočty a súkromný sektor.
Opatrenia načrtnuté členskými štátmi EÚ vo svojich národných energetických a klimatických plánoch (NECP) sú však v súčasnosti príliš vágne, pokiaľ ide o financovanie, varovali audítori.
NEPC neposkytujú veľa informácií o tom, ako vyplniť medzeru vo financovaní. Väčšiemu podielu súkromných investícií do zeleného prechodu bránia aj neustále zmeny v regulácii EÚ.
„Súkromný sektor potrebuje istotu a jasno v tom, koľko je potrebné investovať. Skutočnosť, že sa ciele každým rokom posúvajú, naozaj nepomáha,“ povedal expert na klimatickú zmenu v EDA Lorenzo Pirelli.
V písomnej odpovedi na správu EDA Európska komisia uviedla, že „akceptuje“ odporúčanie audítora poskytnúť členským štátom EÚ ďalšiu pomoc pri dosahovaní ich cieľov do roku 2030.
Dodala však, že je v prvom rade na členských štátoch, aby posúdili hnacie sily pokroku smerom k svojim klimatickým a energetickým cieľom, pričom Komisia im bude naďalej poskytovať usmernenia.
Nedostatok transparentnosti
Audítori EÚ tiež poukázali na nedostatok transparentnosti v spôsobe, akým krajiny EÚ dokázali dosiahnuť svoje národné klimatické ciele na rok 2020 pomocou „flexibilných opatrení“. Myslia tým napríklad štatistické výmeny obnoviteľnej energie medzi krajinami alebo možnosť nakupovať práva na znečistenie uhlíkom od iných členských štátov. ktoré svoje klimatické ciele prekročili .
Luxembursko a Litva sa v roku 2017 stali prvými krajinami EÚ, ktoré nakupovali prebytočnú energiu z obnoviteľných zdrojov od iných krajín, aby dosiahli svoje vlastné národné ciele podľa smernice EÚ o obnoviteľnej energii.
„Niektoré európske krajiny neprispeli podľa očakávania a použili iné prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov,“ uviedli audítori v správe. „Potrebujeme väčšiu transparentnosť v činnosti EÚ a jej členských štátov,“ konštatujú.
Audítori dodávajú, že nepriame emisie spôsobené dovážaným tovarom z miest, ako je Čína, nie sú v súčasnosti započítané. To skresľuje obraz skutočného vplyvu Európy na zmenu klímy.
Ak by sa započítali aj emisie spôsobené obchodom, medzinárodnou leteckou dopravou a lodnou dopravou, tak celkové emisie skleníkových plynov v EÚ by boli približne o jednu desatinu vyššie. To spochybňuje Európu ako globálneho klimatického lídra, konštatuje EDA.
