Envirorezort definoval samosprávy najviac ohrozených klimatickou krízou a chce im prioritne pomôcť s adaptáciou. Odborníci oponujú, že údaje nie sú dosť detailné, aby mohli byť použité ako kritérium pri financovaní adaptačných opatrení.
Kľúčovou sociálnou, ekonomickou a politickou výzvou nasledujúcich desaťročí bude podľa samospráv aj odborníkov na adaptáciu prispôsobenie sa dopadom zmeny klímy. Keďže tie sa líšia naprieč regiónmi Slovenska, opatrenia by mali odrážať špecifiká jednotlivých území krajiny.
Inštitút environmentálnych politík rezortu životného prostredia má v novej štúdii Vedúci! Horia obce! ambíciu prispieť k na mieru šitým adaptačným opatreniam pre obce. Analyzuje, ako veľmi sú slovenské samosprávy ohrozené troma klimatickými hrozbami – extrémnymi horúčavami, extrémnymi zrážkami a suchom. Obce sú rozdelené do desiatich kategórií podľa stupňov ohrozenia – čím vyšší stupeň, tým vyššie sú potenciálne negatívne dopady zmeny klímy.
Na adaptačné opatrenia by nemali chýbať peniaze, v nových eurofondoch je na ne vyčlenených 218 miliónov eur. Spoliehanie sa na eurofondy nie je však podľa samospráv a odborníkov dlhodobým riešením zvládania dôsledkov klimatickej krízy. Od štátu žiadajú, aby k odolnosti samospráv pristupoval systémovo. To znamená nielen vytvorením jednotnej metodiky a postupov, ale aj komplexnou zmenou financovania miest a obcí.
Lokálny pohľad absentuje
Čo je však podstatné, podľa analytikov IEP by malo byť financované adaptačné opatrenia predovšetkým v tých mestách a obciach, ktoré sú v najpostihnutejších oblastiach krajiny. Tieto oblasti pomáha definovať aj samotná analýza. „Výsledky a metodika vypracované v rámci tejto štúdie by mali slúžiť ako východiskový podklad pri rozhodovacích procesoch týkajúcich sa financovania a implementácie adaptačných opatrení,“ objasňuje inštitút.
Zároveň má hodnotenie rizík predložené v tejto štúdii pomôcť samosprávam, regiónom i štátu ako celku efektívnejšie umiestňovať zdroje i svoju pozornosť tak, aby dosiahli čo najlepšiu pripravenosť na zmenu klímy.
Podľa riaditeľa Karpatského rozvojového inštitútu Andreja Šteinera použité dáta v analýze inštitútu nedostatočne odrážajú miestne špecifiká. Hrozí, že viaceré obce, ktoré sú objektívne zraniteľné voči negatívnym prejavom zmeny klímy na základe regionálneho a lokálneho hodnotenia, budú v tejto analýze zaradené medzi nízko zraniteľné.
Pozitívum analýzy vidí hlavne v tom, že téma zraniteľnosti obcí a miest sa dostáva do širšieho povedomia a poskytuje orientačnú informáciu na základe porovnania 2 900 obcí na Slovensku. Zároveň však podľa neho nie sú údaje o zraniteľnosti obcí v tejto štúdii dostatočne detailné, aby by mohli byť použité ako kritérium pre nasmerovanie podpory a financovanie konkrétnych adaptačných opatrení.
Eurofondy podporia zadržiavanie vody
Adaptačné opatrenia samospráv majú v nasledujúcich rokoch zafinancovať najmä nové eurofondy a v menšej miere aj Environmentálny fond. V rámci Programu Slovensko, ktorý pokrýva roky 2021 až 2027, je na adaptáciu a posilnenie odolnosti vyčlenených vyše 218,3 miliónov eur. Na rozdiel od minulého obdobia, keď boli adaptačnou prioritou protipovodňové opatrenia, v novom programovom období je dôraz na zadržiavanie vody v krajine.
Ministerstvo sa ďalej vyjadrilo, že spomínaná analýza IEP zatiaľ nepatrí medzi strategické dokumenty, „ktoré podmieňujú poskytnutie podpory vodozádržných opatrení z Programu Slovensko v programovom období 2021 až 2027“.
Smerodajné pre ciele a formulácie výziev na zvýšenie klimatickej odolnosti z nových eurofondov budú dva dokumenty. Jedným je Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy aktualizovaná v roku 2018 a druhým Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy, ktoré schválila vláda.
„Ak takýto status dokumentov strategického významu nadobudnú aj iné dokumenty (napríklad zmienená analýza vypracovaná Inštitútom environmentálnej politiky), môžu sa zohľadniť aj pri vyhlasovaní výziev z programov, financovaných zo zdrojov EÚ, ako aj výziev v rámci Environmentálneho fondu,“ upresňuje envirorezort.
Podľa expertky na adaptáciu Zuzany Hudekovej je na vynaloženie finančných prostriedkov potrebné vyhodnotiť riziká spojené s klimatickou zmenou z hľadiska najviac relevantných a kľúčových sektorov. Medzi ne radí napríklad kritickú infraštruktúru, zdravie obyvateľstva či lesníctvo a poľnohospodárstvo, ktoré sú najviac zraniteľné a vystavené negatívnym dôsledkom zmeny klímy.
Financie nezodpovedajú závažnosti klimakrízy
Zredukovanie procesu adaptácie v Programe Slovensko na vodozádržné opatrenia považuje Andrej Šteiner za chybu.
„Je ťažko odpovedať odkiaľ majú mestá financovať iné ako vodozádržné opatrenia, keďže ani v iných národných finančných schémach tento aspekt nie je dostatočne zohľadnený. Zrejme sa mestá musia pripraviť na to, že viaceré adaptačné opatrenia budú musieť financovať z vlastných zdrojov alebo z iných medzinárodných finančných schém,“ hovorí Šteiner.
Adaptačné opatrenia realizujú samosprávy podľa svojich finančných, personálnych a odborných možností, no vzhľadom na závažnosť klimatickej zmeny nie sú tieto kroky dostačujúce, potvrdila pre EURACTIV Slovensko Únia miest Slovenska (ÚMS). „Najväčším problémom je nedostatok finančných zdrojov, extrémne zaťažujúca administratíva a byrokracia či akútny deficit odborných a personálnych kapacít,“ tvrdí ÚMS.
IEP priznáva, že adaptačná politika Slovenska je síce postavená na komplexných stratégiách a plánoch, no táto zložitá štruktúra nie je zjednotená so systémom financovania opatrení. „Väčšina prostriedkov určených na adaptáciu prichádza zo zahraničných zdrojov a investície neodzrkadľujú priority stanovené v strategických dokumentoch,“ konštatuje.
Slovenské samosprávy sa musia pri financovaní adaptácie spoliehať na eurofondy, alebo vlastný rozpočet. Podľa mesta Bratislava, ktoré sa minulé programové obdobie nemohlo uchádzať o európske peniaze, je jediným systémovým riešením zmena financovania samospráv.
„Len tak sa im zabezpečí dostatok financií na komplexný prístup k investičným opatreniam v tejto oblasti. Inak sa totiž takéto investície, po zásahoch štátu do rozpočtov samospráv, nedajú realizovať,“
Príliš malé projekty
Mesto Fiľakovo by uvítalo, ak by štát výrazne zjednodušil proces uchádzania sa o dotácie na zníženie dôsledkov klimatickej krízy.
„Pomohli by koncepčnejšie výzvy s väčšími balíkmi vyčlenených financií, o ktoré by sa dalo uchádzať, keďže malé desaťtisícové projekty výraznejšie tento trend zabrzdiť nedokážu,“ skonštatovala samospráva. Zmena klímy sa vo Fiľakove prejavuje najmä v letných mesiacoch, keď teploty neraz dosahujú i hranicu 40 stupňov Celzia. Problémom sú aj pretrvávajúce suchá, ktoré sa prejavujú na stave mestskej zelene a mikroklímy mesta.
S potrebou systémového prístupu pri financovaní adaptačných opatrení súhlasí aj mesto Trenčín.
„Potrebujeme, aby výzvy zamerané na adaptáciu na zmenu klímy v mestskom prostredí zaoberajú mali širší, komplexný záber. Často ide o obnovu verejných priestranstiev, kde je potreba danú lokalitu realizovať komplexne vrátane všetkých podzemných sietí aj dopravných riešení,“ objasňuje komunikačný odbor mesta pre EURACTIV Slovensko. Z hľadiska adaptácie pociťuje mesto investičný dlh.
„Ľudia radšej vidia opravené chodníky a cesty, ako nejakú fontánu alebo trávnik miesto betónového parkoviska,“ konštatuje odbor.
Ďalšou výzvou najmä pri zelených opatreniach, keď napríklad mesto investuje do rozšírenia zelených plôch a novej výsadby, sú aj následné výdavky na starostlivosť o zeleň. „Treba si uvedomiť, že každé opatrenie stojí množstvo finančných prostriedkov už v projekčnej fáze a následne aj v investičnej. Samosprávy sú schopné realizovať len určitý obmedzený počet projektov aj pre to, že nemajú dostatok odborných kapacít,“ dodáva.
