Hoci v Novohrade zanikla väčšina priemyslu, neznamená to, že Lučenčania dýchajú čistý vzduch. Podľa štúdie Inštitútu environmentálnej politiky rezortu životného prostredia patrí lučenecký okres dokonca medzi tie najviac znečistené na celom Slovensku a to aj napriek jeho obklopeniu prírodou.
Problémom sú najmä tuhé častice. Štúdia ministerstva dokonca tvrdí, že v lučeneckom okrese má toto znečistenie na svedomí viac ako 4 % všetkých úmrtí – radí sa tak na šiestu priečku v krajine.
Stanica SHMÚ aj smart merače
Zlepšenie kvality ovzdušia tak v treťom najväčšom meste Banskobystrického samosprávneho kraja patrí medzi priority. Pomôcť tomuto cieľu má aj spolupráca so Slovenským hydrometeorologickým ústavom, ktorý v metropole Novohradu v roku 2021 zriadil automatickú monitorovaciu stanicu.
Zariadenie na frekventovanej Gemerskej ceste meria koncentrácie nasledujúcich látok: PM10, PM2,5, oxid uhoľnatý, oxidy dusíka, ozón a benzén.
Meracou stanicou sa však úsilie lučenskej radnice nekončí. V rámci rekonštrukcie verejného osvetlenia mesto plánuje využiť smart prvky. Sieť senzorov v stĺpoch verejného osvetlenia by mala byť využitá na bezpečnostné meranie kvality ovzdušia a poskytovať dáta, na základe ktorých bude môcť mesto plánovať ďalšie opatrenia. Aktuálne je vypísané verejné obstarávanie na zhotoviteľa diela. Odborník SHMÚ podotýka, že v tomto prípade by bolo namieste prehĺbenie spolupráce s ústavom. „Bude tak možné vykonať porovnávacie merania použitých senzorov kvality ovzdušia s referenčnými prístrojmi a na základe toho určiť mieru presnosti senzorov. Takisto by bolo možné zdieľať údaje zo stanice kvality ovzdušia na webovej stránke mesta,“ hovorí RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ.
Odporúčanie pre radnicu má i expert Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer. „V rámci projektu alebo jeho pokračovania treba počítať s vybudovaním dátovej platformy,“ upozorňuje. „Tá by mala umožniť na mapových podkladoch zistiť dáta aj v časovom rade. Možnosťou je i vyvinutie aplikácie, ktorá bude informovať rizikové skupiny obyvateľov o prípadných zhoršeniach kvality ovzdušia a ponúkne im rôzne odporúčania,“ radí.
Nízkouhlíková stratégia
Súčasťou snáh o zlepšovanie kvality ovzdušia je i projekt nízkouhlíkovej stratégie, na ktorú mesto získalo nenávratný finančný príspevok. Cieľom projektu je zhodnotiť aktuálny stav a vypracovať víziu boja proti klimatickým zmenám.
Strategický dokument má posúdiť stav zásobovania všetkými formami využiteľnej energie a navrhnúť opatrenia, ktoré by zvýšili energetickú efektivitu a zapojili do celkového mixu obnoviteľné a nízkouhlíkové zdroje. Súčasťou dokumentu majú byť i adaptačné opatrenia na zmenu klímy.
Mesto sa už do viacerých projektov v tomto smere pustilo, začalo napríklad s rekonštrukciou starej budovy materskej školy na Rúbanisku, ktorá už nespĺňala moderné nároky. Po dokončení obnovy bude budova preradená z energetickej triedy D do triedy A1.
Námestie pripravia na klimatické zmeny
Že sú klimatické zmeny skutočné, pocítili v lete 2022 obyvatelia Novohradu na vlastnej koži. Vlna horúčav a nedostatok zrážok spôsobili vyschnutie viacerých vodných tokov. Lučenec sa na podobné zmeny pripravuje zazelenaním. Len tento rok samospráva vysadila na území mesta viac ako 200 stromov, ďalšia výsadba je plánovaná na jeseň.
Mesto rozdáva trvalky a kríky aj svojim obyvateľom, aby si ich vysadili vo svojom okolí.
Z väčších projektov sa radnica pustila do zazelenania historického Kubínyiho námestia, ktoré by malo byť prvou fázou celkovej rekonštrukcie s prihliadnutím na adaptáciu na klimatické zmeny.
Zámerom samosprávy je rozšíriť nespevnené plochy na úkor asfaltu, čím sa zlepší schopnosť námestia vsakovať a akumulovať dažďovú vodu bez potreby jej odvádzania do kanalizácie. Nespevnené plochy by mali byť vysadené trvalkovými záhonmi a vytvoriť tak v centre Lučenca kvitnúcu záhradu.
Na základe reakcií verejnosti potom Lučenec plánuje celkovú rekonštrukciu námestia s využitím zelenej infraštruktúry.
Cieľom projektu je potláčanie tepelného ostrova v meste, zmiernenie následkov letných horúčav, zlepšenie miestnej mikroklímy a prilákanie opeľovacieho hmyzu. „Treba však v rámci ďalších zámerov a projektov mesta začať riešiť aj zníženie spotreby všetkých zdrojov vrátane vody a motivovať k tomu aj všetky ostatné lokálne subjekty. K tomu by malo patriť aj sledovanie dáta a ich interpretácia,“ hovorí odborník Smart Cities Klubu.
Aplikácia poradí ako s odpadom
Dôležitú úlohu v oblasti životného prostredia v Lučenci zohráva aj nakladanie s odpadmi. Mesto má vypracovanú stratégiu, v rámci projektu operačného programu Kvalita životného prostredia napríklad prijalo opatrenia na zvýšenie miery zhodnocovania odpadov so zameraním na ich prípravu na opätovné použitie a recykláciu. Podporuje aj opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov.
V rámci zefektívnenia spracovania odpadu mesto pripravuje takzvaný biodom, do ktorého bude putovať najmä kuchynský odpad z lučeneckých domácností. Cieľom je aeróbne kompostovanie, zrýchlené vďaka systému ventilácie.
Mesto využíva aplikáciu Lučenec, v ktorej si občania môžu nastaviť plánovací kalendár zvozu odpadu. Aplikácia pomocou notifikácií upozorňuje na odvoz odpadu v jednotlivých uliciach a poskytuje potrebné informácie o separácii. Expert SCK radí v ďalšom kroku aplikáciu rozšíriť o ďalšie funkcie. „Mohlo by to byť napríklad zavedenie bonusov za zníženie tvorby odpadu alebo jeho ďalšie využitie, vrátane trhu nepotrebných vecí, ktoré môžu nájsť ďalší život u tých, ktorí to potrebujú,“ hovorí Jaroslav Kacer.
Mestom na Zelenom bicykli
Lučenec sa nachádza na takzvanej „spodnej ceste“, ktorá spája západ s východom krajiny. Hoci je menej frekventovaná ako „horná“ a „stredná“ cesta, situácia sa môže zmeniť po dobudovaní rýchlostnej cesty R2. To môže mať ďalší vplyv na kvalitu ovzdušia.
Pre Lučenec je však z hľadiska ochrany životného prostredia dôležitá najmä miestna doprava. Podpora nízkoemisných foriem dopravy má podobu napríklad projektu zdieľaných „Zelených bicyklov“.
V meste funguje už od roku 2020, len vlani Lučenčania v sedle strávili približne 4095 hodín a počet používateľov stále rastie. Lučenec je jediným mestom Banskobystrického samosprávneho kraja, ktoré tento spôsob dopravy domácim i turistom ponúka. „V súvislosti s ďalším rozvojom zdieľanej ekonomiky treba počítať s jednotnou aplikáciou, ktorá by zvýšila komfort obyvateľov alebo používateľov mesta, do ktorej by sa museli pridať aj ďalší prevádzkovatelia a mesto by získalo kľúčové dáta na vyhodnotenie,“ odporúča expert Smart Cities Klubu.
Momentálne sa v meste nachádza 15 stanovísk, pribudnúť majú ďalšie napríklad v blízkosti železničnej a autobusovej stanice, čo Zelené bicykle ešte viac zatraktívni.
Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
