Za prístup ku klimatickej zmene získala Šaľa ocenenie

Klimatické zmeny nie sú Šaľanom ukradnuté. Mesto venuje oblasti životného prostredia množstvo aktivít a pracuje aj na viacerých projektoch, ktoré majú za cieľ zlepšiť kvalitu ovzdušia. Ide v podstate o nevyhnutnosť – v meste sídli podnik Duslo Šaľa, ktorý patrí k najväčším znečisťovateľom nielen v rámci Nitrianskeho kraja, ale i celého Slovenska. Šaľa bola za svoje úsilie ocenená víťazstvom v celoslovenskej súťaži KlimaOBEC.

Slovenský hydrometeorologický ústav nemá v Šali žiadnu zo svojich automatizovaných meracích staníc, najbližšia sa nachádza v Seredi. Neďaleko mesta prevádzkuje monitorovaciu stanicu podnik Duslo Šaľa. Tá sa nachádza v obci Trnovec nad Váhom v smere na Horný Jatov, z dôvodu prevládajúcich smerov vetra. Súčasťou tejto meracej stanice je od roku 2021 nový optický aerosólový spektrometer, ktorý je schopný súčasne monitorovať častice rôznej veľkosti.

„Ak by mesto prejavilo záujem, dal by sa vykonať aspoň kampaňovitý monitoring kvality ovzdušia pomocou mobilnej stanice alebo zariadení odoberajúcich PM častice na filter,“ radí RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ.

Podľa správy Okresného úradu Nitra sa na území šalianskeho okresu v roku 2021 nachádzalo 106 zdrojov znečisťovania ovzdušia. Až 26 z nich bolo veľkých, čo je druhý najvyšší počet v kraji, Šaľa je pritom najmenší okres v nitrianskej župe. V rámci emisií tuhých znečisťujúcich látok je dokonca Šaľa na prvom mieste v kraji s rádovo vyššími hodnotami, a to ako v absolútnych číslach tak aj po prepočítaní na kilometer štvorcový.

Problémom mesta je tranzitná doprava, ktorá prechádza priamo centrom Šale a aj mestskou časťou Veča. Riešením mal byť dlho odkladaný mestský obchvat, ktorého výstavba bola pôvodne v roku 2021 presunutá na neurčito, no po politickom aj verejnom tlaku bol projekt prehodnotený a v lete 2022 bolo vyhlásené na jeho realizáciu verejné obstarávanie. Dokončenie stavby sa očakáva do troch rokov od podpisu zmluvy.

Šaľania jazdia na elektrinu

Veľký vplyv na kvalitu ovzdušia má i doprava, významným prispievateľom k znečisteniu je najmä cesta zo Šale do Nových Zámkov. Práve za dopravné riešenia získalo mesto dôležité body v súťaži KlimaOBEC. Hodnotitelia napríklad ocenili mestskú hromadnú dopravu, ktorá je zabezpečená elektrobusom. Ekologický spôsob dokáže obslúžiť viac ako 60 % cestujúcich a ročne ušetrí približne 40 ton CO2.

Aj mestská polícia a viacerí zamestnanci mestského úradu využívajú na pracovné účely vozidlá na elektrický pohon. Aktuálne mesto obstaráva dodávateľa na vybudovanie prepojenia autobusovej, železničnej a cyklistickej dopravy, ktoré umožní riešiť celú dopravnú situáciu ekologickejším spôsobom. „V budúcnosti by som odporúčal vytvoriť aj jednotné cestovné, ktoré by zahŕňalo všetky frakcie verejnej dopravy. Zvýšil by sa tak komfort pre obyvateľov a používateľov mesta,“ radí Jaroslav Kacer, odborník Smart Cities Klubu.

Presun po meste na dvoch kolesách sa v Šali teší veľkej podpore – mesto neustále pracuje na rozvoji cyklistickej infraštruktúry. Radnica pripravuje projekt prvej etapy vnútromestskej trasy, ktorá po dokončení umožní obyvateľom a návštevníkom mesta dostať sa bezpečne a bez emisií napríklad od stanice až po hrádzu alebo Námestie sv. Trojice. Projekt rieši aj cyklistickú infraštruktúru ku gymnáziu a dvom základným školám v meste.

Na základnú kostru mesto plánuje v budúcnosti nadviazať výstavbou ďalších cyklotrás. V tejto súvislosti sa obrátilo aj na obyvateľov či podnikateľov, ktorí môžu prinášať návrhy, ako zatraktívniť cyklistiku ako preferovaný spôsob presunu do zamestnania.

Dôraz na zelenú i modrú infraštruktúru

Mesto na Váhu sa zodpovedne pripravuje aj na klimatické zmeny. Radnica si je vedomá nebezpečenstva a s ním súvisiacim neustálym zvyšovaním extrémnych teplôt v letných mesiacoch, prívalovými dažďami, povodňami či naopak nízkymi teplotami v zime.

Aby zmiernilo dopad týchto zmien na kvalitu života svojich obyvateľov, plánuje výsadbu novej zelene. Cieľom je aj rozširovanie už existujúcich zelených plôch, vytváranie tienených priestorov, izolácia budov či rôzne opatrenia na znižovanie emisií CO2. Pribudnúť majú aj záhrady s dažďovou vodou, budovanie zelených striech, či premena betónových chodníkov na priepustné. Opatrenia majú byť financované napríklad z nórskych grantov.

V rámci projektov, ktorých cieľom je zníženie energetickej náročnosti budov sa už mestu podarilo zrekonštruovať viacero verejných objektov, vrátane budovy mestského úradu, základnej školy či domu kultúry. Pozitívne hodnotené je aj zásobovanie teplom, na ktorého výrobu sa využívajú z veľkej časti obnoviteľné zdroje, ako je napríklad geotermálna energia či slama a štiepka.

Cieľom je smart mesto

Šaľa je členským mestom Smart Cities Klubu a preto veľkú pozornosť venuje práve inteligentným riešeniam, ktoré využívajú moderné technológie a vzájomné synergie. Radnica pripravuje projekt „Šaľa na ceste smart“, ktorého cieľom je vybudovať trvalo udržateľnú IoT architektúru.

V meste by v rámci neho mali pribudnúť viaceré senzory, ktoré poslúžia na zber dát, na základe ktorých bude mesto vyhodnocovať a pripravovať svoje stratégie. V oblasti životného prostredia ide najmä o zber dát ako sú úroveň prašnosti, emisie skleníkových plynov a iné meteorologické údaje. „Už vo fáze prípravy projektu by bolo vhodné osloviť Slovenský hydrometeorologický ústav a dohodnúť sa na porovnávacích meraniach s cieľom zistiť presnosť použitých senzorov,“ navrhuje Martin Kremler.

Expert Smart Cities Klubu ho dopĺňa: „Okrem budovania siete senzorov a chrličov dát treba pamätať aj na ich ďalšie využitie a interpretáciu. Mohli by mať podobu dátového portálu či aplikácie, ktorá by upozorňovala na zhoršovanie stavu ovzdušia alebo by slúžila na krízovú komunikáciu v rámci rôznych stavov či havárií v chemičke,“ upozorňuje Jaroslav Kacer.

Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Kvalita ovzdušia v európskych mestách

16. januára 2023

Emisie skleníkových plynov a spotreba energie sa v roku 2021 zvýšili najmä v dôsledku obnovy Európy po pandémii

12. januára 2023

Vzduch, ktorý všetci dýchame je iba jeden!

11. januára 2023

Zelené mestá a ich podpora zo strany EÚ

8. januára 2023

Revízia systému EÚ obchodovania s emisnými kvótami. Nová dohoda cieli aj na pohonné hmoty a vykurovanie domácností.

6. januára 2023

Zákazy pyrotechniky nepomohli, kvalita ovzdušia vo veľkých mestách v ČR bola najhoršia od roku 2010

3. januára 2023