Pod Urpínom vyrastú zelené oázy

Stredoslovenská metropola sa síce nachádza uprostred hôr, no pre mesto to automaticky neznamená čistý vzduch. Kvalitu ovzdušia pre obyvateľov znižuje najmä drevársky priemysel s emisiami prašnosti, no i vysoký podiel lokálnych tepelných zdrojov. V centre mesta sa zase na vysokej úrovni znečistenia podieľa automobilová doprava. Situáciu okrem spomenutých emisií ešte zhoršujú častejšie sa vyskytujúce nepriaznivé rozptylové podmienky súvisiace s kotlinovou polohou mesta. Banská Bystrica však už dnes pracuje na opatreniach, ktoré situáciu zlepšia. Radnica aktívne vyvíja aj opatrenia, ktoré mestu významne pomôžu pripraviť sa na klimatické zmeny. Spolupracuje pritom aj so zahraničnými partnermi.

Mesto už dnes rieši nepriaznivú situáciu v oblasti dopravy. Začalo napríklad s obmenou vozového parku mestskej hromadnej dopravy, s dôrazom na ekologické vozidlá, ako sú napríklad trolejbusy – čistá doprava na bezemisný pohon. Ako veľký projekt do budúcnosti sa javí potreba ekologickejšej obslužnosti sídliska Sásová. Radnica sa snaží dosiahnuť, aby vozidlá za ekologickejšie verzie vymenila aj spoločnosť, ktorá sa stará o obslužné činnosti v odpadovom hospodárstve a údržbe komunikácií.

Viacero ciest a križovatiek čaká revitalizácia, o zvýšenie atraktivity MHD a jej preferenciu pred osobnou automobilovou dopravou sa má postarať aj rekonštrukcia autobusových zastávok. V meste pribudnú aj nabíjacie stanice pre elektromobily.

„Netreba zabúdať ani na zvyšovanie komfortu jednotlivých služieb mestskej hromadnej dopravy,“ odporúča expert Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer. „Ideálne je prepojiť ju aj s ďalšími prvkami mikromobility a zdieľanej ekonomiky. Mesto by mohlo napríklad vytvoriť jednotný lístok alebo tarifu, ktorý by okrem samotného cestovného lístka na verejnú či inú podporovanú dopravu obsahoval rôzne balíčky doplnkových služieb,“ navrhuje.

Vniesť systém do energetických opatrení pomôže audit

Výrazný vplyv na kvalitu životného prostredia v Banskej Bystrici a širšom regióne má aj energetická situácia. Mesto sa preto rozhodlo pristúpiť k tomuto problému systémovo a momentálne prebieha účelový energetický audit. Na základe zistení potom možno vypracovať konkrétne miestne plány a opatrenia, súvisiace s nízkouhlíkovou stratégiou pre všetky typy území.

Po dokončení auditu bude mať mesto k dispozícii napríklad podklady na zníženie energetickej náročnosti verejných budov a zníženie objemu emisií, ktoré produkujú. Zároveň bude poznať dopady, ktoré jednotlivé budovy majú na flóru a faunu. Na základe týchto poznatkov radnica vypracuje plán ako prejsť od súčasného neudržateľného stavu k trvalo udržateľnému rozvoju.

„V ideálnom stave radnica zanesie získané dáta do mapových aplikácií (GIS), ktoré možno rozširovať o ďalšie vrstvy – trebárs technické zariadenia, spotreba, kvalita ovzdušia danej lokality a to i vo forme  časových radov. Na základe toho možno riešiť efektívnu správu budov,“ poukazuje na overené postupy z iných miest odborník Smart Cities Klubu. „Najlepšie by bolo, ak by sa mesto pustilo do takéhoto projektu spolu so samosprávami v okolí alebo ideálne v rámci celého kraja, aby bola zabezpečená integrácia a využívanie dát vrátane tvorby čiastkových reportov,“ dodáva J. Kacer.

Spolupráca s nórskymi odborníkmi

Nesystémovosť bola ešte pred niekoľkými rokmi prevládajúcim stavom aj v oblasti príprav na zmeny klímy. Mesto to samo priznávalo v oficiálnych dokumentoch – vykonávalo síce nejaké aktivity na zníženie produkcie a na zvyšovanie pohlcovania CO2, no proces nebol systémový a nevychádzal z detailnej analýzy bilancie skleníkových plynov či hodnotení zraniteľnosti územia a jednotlivých odvetví.

Prebiehajúci projekt Reakcia na zmenu klímy mesta Banská Bystrica má do opatrení vniesť poriadok a efektivitu. Cieľom je stanoviť a realizovať vhodné adaptačné a mitigačné opatrenia a naplánovať ich v konkrétnych obdobiach.

Partnerom projektu je Nórsky inštitút pre mestský a regionálny výskum, pôsobiaci pri Metropolitnej univerzite v Osle.

Radnica od implementácie plánu očakáva zníženie objemu CO2 počas životnosti projektu a po piatich rokoch udržateľnosti o 1810 ton. Po ukončení projektu by Banská Bystrica chcela vo vybraných lokalitách vykonať opatrenia, ktoré reálne zlepšia mestskú klímu.

O zelených sídliskách rozhodujú aj obyvatelia

V rámci projektu sa mesto zaviazalo zapojiť aj širokú verejnosť. Radnica sa podujala zvyšovať povedomie a informovanosť o zmene klímy. Prvým výsledkom je iniciatíva Zelené oázy, do ktorej sa zapojili stovky Banskobystričanov. Po prvom kroku, ktorým bolo vypĺňanie dotazníkov, mesto zorganizovalo verejné diskusie, na ktorých spolu s obyvateľmi a odborníkmi hľadalo najlepšie riešenia a návrhy.

Na základe výsledkov týchto stretnutí pripraví projekty komplexnej obnovy siedmich lokalít so zameraním na zelenú a modrú infraštruktúru.

Expert Slovenského hydrometeorologického ústavu radí, aby mesto osvetu rozšírilo aj celkovo na problematiku kvality v ovzdušia. „V Banskej Bystrici totiž nie je ideálna. Mesto by mohlo propagovať napríklad opatrenia na jej zlepšenie pri vykurovaní rodinných domov,“ navrhuje RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ.

Zlepšiť mikroklimatické podmienky v Banskej Bystrici má za cieľ aj obnova mestského parku. Jej výsledkom bude okrem toho zachovanie kompozičného charakteru a prírodnej hodnoty dospelých stromov.

„Aj mestská zeleň by mohla byť jedným z modulov GIS. Ňou by vlastne mesto mohlo i začať – participatívne by sa dala vytvoriť pocitová mapa, ktorá by sa dala využiť aj v mnohých iných oblastiach,“ navrhuje odborník Smart Cities Klubu.

Občania majú prehľad

Mesto prevádzkuje meteostanicu na ulici 9. mája, ktorej údaje (aktuálne aj historické) sú verejne dostupné a môžu ich sledovať občania. Svoje dve stanice merania kvality ovzdušia má v Bystrici aj SHMÚ. Práve jedna z nich na Štefánikovom nábreží aj v roku 2021 zaznamenala prekročenie limitnej hodnoty pre PM10.

Obdobne je sledovaná aj kvalita vôd v meste, keď sa priebežne realizujú rozbory prameňov, ktoré obyvatelia radi využívajú na občerstvenie.

Posledná analýza z roku 2020 preukázala, že boli vo všetkých sledovaných zdrojoch mierne prekročené limity a preto nebola odporúčaná na dlhodobé užívanie. Aj tieto informácie svedčia o potrebe intenzívnejšieho záujmu o životné prostredie v širšom kontexte, pretože následky možno pozorovať aj napríklad v podzemných vodách.

Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Kvalita ovzdušia v európskych mestách

16. januára 2023

Emisie skleníkových plynov a spotreba energie sa v roku 2021 zvýšili najmä v dôsledku obnovy Európy po pandémii

12. januára 2023

Vzduch, ktorý všetci dýchame je iba jeden!

11. januára 2023

Zelené mestá a ich podpora zo strany EÚ

8. januára 2023

Revízia systému EÚ obchodovania s emisnými kvótami. Nová dohoda cieli aj na pohonné hmoty a vykurovanie domácností.

6. januára 2023

Zákazy pyrotechniky nepomohli, kvalita ovzdušia vo veľkých mestách v ČR bola najhoršia od roku 2010

3. januára 2023